Dobre rozumejú aj hudbe motora....

7. června 2007 v 21:28 |  *články*
Rozhovor,ktorý bol v tom časopise,som prekopírovala sem,lebo pravdepodobne z toho obrázku by sa asi zle čítalo:)))
[Ste veľmi aktívne, naspievali
ste už štyri úspešné cédečká. Na
čom pracujete v týchto dňoch?]
Daniela: Za tie albumy sme dostali tri
zlaté a dve platinové platne, ale teraz
sme odštartovali spoluprácu so slávnymi
skladateľmi Kamilom Peterajom, Gabom
Dušíkom a Petrom Farnbauerom
a veľmi sa tešíme na jej výsledky.
[Vraj pri šoférovaní vám pomáha
hudobný sluch? Ako to spolu
súvisí?]
Veronika: Sme napríklad citlivejšie než
iní na zvuk obrátok motora a počujeme,
kedy sa už namáha a zbytočne hučí.
Preto včas preradíme rýchlosť a nenecháme
ho príliš dlho sa trápiť.
[Dokázali by ste si pri defekte vymeniť
pneumatiku?]
Daniela: Keď sme to skúšali v autoškole,
išlo nám to. V praxi sa nám, našťastie,
ešte nepodarilo chytiť defekt, ale poradili
by sme si. Asi jediný problém by nastal,
keby bola v aute len jedna z nás,
lebo by nevládala uvoľniť skrutky.
[V týchto dňoch ste prebrázdili
Slovensko najnovším päťmiestnym
Citroënom C4 Picasso...]
Veronika: Jasné, že tento model som
si zamilovala. Pohodlie, ktoré ponúka
prevodovka (6-stupňová manuálna robotizovaná
prevodovka, pozn. redakcie),
mi dokonale vyhovovalo. Fajn, že rýchlosti
sa tu dajú radiť aj manuálne. Super
je aj výborný rozhľad na cestu, lebo
v aute sa sedí vyššie.
Daniela: Mňa zaujal fajnový dizajn,
tichučký motor a presklený interiér. Pri
nočnej jazde sa v ňom dajú - ak práve
nešoférujete - krásne pozorovať
hviezdy. Šikovný je veľký kufor, kde sa
nám pomestili všetky veci potrebné na
vystúpenia. Autíčko malo taký odpich,
že sme ho vďaka pružnej akcelerácii
volali naše žihadielko.
[Ako dlho si už šoférujete samy?
Vozia vás ešte niekedy rodičia?]
Veronika: Samy jazdíme dva roky, odkedy
máme vodičáky. Po tom, čo sa zabil
pri nehode náš kamarát spevák Peter
Fiala, som sa šoférovania trochu bála.
Daniela: Jazdím o niečo častejšie ako
Veronika. No nie vždy šoférujeme samy.
Najmä pri dlhších cestách sme rady,
keď nás za volantom vystrieda ocino.
Po namáhavom sledovaní cesty
máme na koncerte červené oči a pri
ceste z vystúpenia jeho šoférovanie
oceníme zasa preto, že si môžeme
zdriemnuť. Alebo sa cestou učíme
na skúšku, keďže študujeme na Fakulte
manažmentu UK.
[Ako je to u vás s platením pokút ?
Veľa známych ľudí sa chváli, že
policajti sú k nim tolerantní…]
Daniela: Naozaj sú väčšinou príjemní
a ani nemajú dôvod byť na nás zlí. Jazdíme
opatrne a poctivo svietime. Raz,
keď sme sa ponáhľali na koncert, nás pri
Bratislave zastavili policajti a pýtali sa,
kam sa všetci tak ženieme. Pred nami
vraj zastavili Haberu a krátko predtým
stopli uháňajúceho Maigu. Pokutu sme
vtedy neplatili, ale neobišla nás inokedy.
[Počúvate v aute aj vlastnú
hudbu?]
Veronika: Zvyčajne iba po vyjdení nášho
nového albumu. Keď nás jeho počúvanie
omrzí, počúvame pri šoférovaní inú
muziku, ktorá vo svete práve ide.
[Hovoríte jedna druhej do
šoférovania?]
Daniela: Iba si bežne radíme - sprava či
zľava môžeš.
[Dôverujú vám rodičia pri
šoférovaní?]
Mamina, výborná šoférka, ma práve
dnes navigovala pri cúvaní medzi dve
autá na parkovisku, hoci inde bolo dosť
voľného miesta.
[Čo vás dokáže na iných vodičoch
najviac "vytočiť"?]
Daniela: Arogancia, občas taká, že človek
sa doslova bojí vydať na cestu. Raz
sa nám stalo, že práve keď sme sa ponáhľali
na vystúpenie, nás zdržala asi kilometrová
kolóna áut na diaľnici. Neskôr
vysvitlo, že kolaps zapríčinili vodiči
dvoch kamiónov, ktorí vedľa seba jazdili
v ľavom aj pravom pruhu a - rozprávali
sa, pričom pred seba nikoho nepustili!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama